Varenie piva je v Nemecku považované za sväté a existujú pravidlá, ktoré musí každý jednoducho dodržiavať. Jedna z najznámejších tradícii v Nemecku je „Reinheitsgebot“ – pivný zákon, ktorý hovorí, ktoré ingrediencie sú povolené pri výrobe piva. Koncom apríla 2016 oslavoval zákon 500. výročie, a tým sa stal najstarším zákonom na svete takéhoto druhu.

Oslavy výročia si nenechala ujsť ani kancelárka Angela Merkelová, ktorá navštívila bavorské mesto Ingolstadt, v ktorom sa oslavy konali. Zatiaľ však čo Merkelová a milovníci piva oslavujú a zachovávajú si nefalšovanosť, pravidlá pochádzajúce ešte zo stredoveku robia starosti novým výrobcom piva, ktorí sa chcú presadiť na trhu a dodať typickému nápoju viac tvorivých príchutí.

Je pivo naozaj ohrozené?

Všetko to začalo v roku 1516 vyhláškou bavorského vojvodu Viliama IV., ktorý vyhlásil, že pivo môže obsahovať iba vodu, jačmeň a chmeľ, neskôr pridal do zoznamu aj kvasinky. Nemecké pivo má bohatú históriu a teší sa obrovskej obľube nielen doma, ale aj v zahraničí najmä vďaka striktnému dodržiavaniu procesu výroby bez prídavných látok a nečistôt.

„Zvyšujúci sa záujem spotrebiteľov o produkty s čisto prírodným pôvodom taktiež posilnil postavenie pivného zákona. Pivári oceňujú najmä fakt, že vedia, čo ich pivo obsahuje,“ hovorí profesor Methner z Technického Inštitútu v Berlíne. Na druhej strane, niektorí sú presvedčení menej a práve o opaku. Niektorí hovoria, že prísny zákon sa iba opiera o veľký biznis, a tým len brzdí inovácie na remeselnej pivnej scéne.

Výnimky pri výrobe piva

Nemecko je noroticky známe svojou byrokraciou, no zároveň sa nájde vždy priestor pre výnimky, pri pive určite. Hoci je pivný zákon veľmi striktný, zatiaľ však existuje dočasné riešenie. Napríklad, minipivovar v Berlíne – Heidenpeters, obchádza prísne predpisy tým, že nápoje, ktoré sú v kombinácii s pivom vyrobené na báze ovocia, nazýva ako sladové nápoje namiesto piva.

Dokonca aj veľa vlajkových remeselníckych výrobcov môže variť rôzne štýly piva v súlade so zákonom, ako napríklad „India Pale Ale (IPA)“ alebo belgické pivo, ktoré sa varí s cukrom.

Treba však poznamenať, že zákon sa týka predovšetkým veľkých priemyselných výrobcov piva, ktorí sa zamieravajú na tradičné a klasické pivá a nemajú záujem experimentovať s novými príchuťami.

Remeselné pivá sú však finančne náročnejšie na výrobu, keďže sú vyrábané ručne a v jednej sérii, ako IPA alebo bledé pivá, ktoré čiastočne spadajú pod „Reinheitsgebot“. Remeselné pivovary sú preto v nevýhode v provonaní s priemyselnými pivovarmi.

Hoci patrí Nemecko k pivným gigantom v rámci výroby piva, spotreba a predaj piva má klesajúci trend, ktorý má podľa odhadov pokračovať aj počas ďalších piatich rokov. Nemecké priemyselné pivovary, aby stratu na domácom trhu nahradili, sa momentálne zameriavajú na trhy v Číne a Indii, kde je dopyt po nemeckých pivách rastúci.

Methner tvrdí, že názory na prísny zákon „Reinheitsgebot“ sa síce líšia, no prevláda fakt, že už je úzko spätý s Nemeckom a jeho bohatou históriou výroby piva, čím je aj skvelým marketingovým nástrojom pre celú krajinu.

V susedných Čechách sa síce „Reinheitsgebotom“ neriadia, ale všetci vieme, že ich pivo patrí k svetovej špičke. V našej ponuke piva preto nájdete české klasiky – Budweiser, Pilsner Urqell a Kozel.