Nejednému z nás, už určite chýba večerné vysedávanie na terasách podnikov s dobrým drinkom v ruke. Jedným z takýchto miešaných nápojov, ktorý si môžete jednoducho pripraviť aj doma je Gin&Tonic. Ešte predtým ako si ho namiešate, poďme sa pozrieť na históriu tohto nápoja.

Z Holandska až do Indie

Rozdeľme si to na drobné, začnime históriou Ginu. Gin pochádza z Holandska, kde bol v roku 1650 objavený profesorom medicíny. Známy profesor Franciscus Sylvius, chcel pôvodne nájsť lacné diuretikum, čiže liek na obličkové problémy. Zmiešal teda dve močopudné suroviny olej z borievkových bobúľ ( Juniperus cummunis ) a obilný destilát.

Tento pôvodne liek, anglický vojaci nazvali aj „holandská guráž“  a priviezli ho do Anglicka. Samotný britský kráľ William spopularizoval tento alkohol. Popularita nadobudla obrovské rozmery, kedy si skoro štvrtina domácností v Londýne vyrábala svoj vlastný gin. Toto obdobie dostalo aj príznačný názov „Ginové šialenstvo“. Keďže sa gin vyrábal z nekvalitného obilia, ktoré nebolo vhodné ani na výrobu piva, tak dôsledky vo forme sociálnych a ekonomických problémov nenechali na seba dlho čakať. Britská vláda sa preto rozhodla stopnúť výrobu a predaj nekvalitného ginu a predstavila rovno  dva zákony regulujúce jeho predaj. Práve vďaka regulácií sa gin rozvinul do chuti akú poznáme dnes.

Čo ten tonik ?

Musíme sa opäť vrátiť v čase. Domorodé obyvateľstvo Peru zistilo, že kôra z juhoamerického stromu cinchona zrejme lieči horúčku a zimnicu, príznaky spojené s maláriou. Dvaja francúzski vedci – Pierre-Joseph Pelletier a Joseph-Bienaimé Caventou – zistili, ako extrahovať silnú liečivú zmes kôry, chinín, a rýchlo tak speňažiť svoj objav a predať ho ako prostriedok na liečenie malárie.

Poďme sa teraz presunúť o kúsok ďalej. Keď v roku 1857 prevzali briti nadvládu nad Indiou, tak ich postretla nemilá udalosť. Mnohých vojakov postihla choroba prenášaná komármi, malária. Keďže chinín je príliš horký, vojaci prišli s nápadom ako si chuť tejto medicíny vylepšiť. Kombinovali ju s vodou, cukrom, vápnom a ginom: prvé podoby ginu a tonika. Ako sa neskôr ukázalo čo, už vieme aj my dnes, toniková voda je teda chinínová sóda, ktorá s troškou ginu chutí vynikajúco.

Gin tak ďalej cestoval vďaka britom a rozšíril sa do celého sveta. Obľúbili si ho aj v Amerike. Keď však v USA zavládla prohibícia a nedalo sa ho legálne dovážať, pašovali ho do krajiny cez Mexiko či Kanadu a snažili sa ho vyrábať vo vaniach. Takzvaný „bathub gin“ bol nekvalitný, vznikal z lekárskeho alkoholu, do ktorého sa pridali botanicals.

Počas 2. svetovej vojny v Londýne pozatvárali, vyvlastnili a zbombardovali množstvo páleníc. Obľuba ginu vtedy výrazne upadla, no v 21. storočí, ako vidíme sa tomuto nápoju prinavrátila opäť sláva. Začiatkom tohto storočia došlo k „boomu“ takzvaného španielskeho gin tonicu, ktorý sa ďalej rozšíril do Talianska a postupne do veľkej časti západnej Európy.

V čom je teda ten španielsky gin tonic iný ? Podáva sa vo vínovom pohári s množstvom ľadu so sezónnym ovocím alebo zeleninovými doplnkami či bylinkami a korením na vrchu. V podstate túto podobu nápoja si s veľkou chuťou vychutnávame.

Borovička nie je Gin

Určite už mnohý z vás počuli, že Borovička je vlastne gin, opak je pravdou. Zásadný rozdiel a základný rozdiel je v tom, že borovička obsahuje borievku, kým do ginu sa pridávajú botanical, ktorých je viac. Pre upresnenie čo si pod pojmom botanicals máte predstaviť, je to súbor rôznych kombinácií korenín a bylín alebo rastlinných výťažkov. Medzi botanicals, ktorými sa gin  dochucuje patria napríklad  citrusová aróma, či už citrónová alebo pomarančová. Medzi ďalšie rastlinné látky, ktoré môžu byť použité patrí aníz, koreň angelika, koreň sladkého drievka, škorica, limetková kôra, grapefruitová kôra, šafran, baobab, koriander, muškátový oriešok a veľa iných.

Myslím, že už ste si toho prečítali o gine celkom dosť a preto sa môžete s chuťou pustiť do jeho prípravy. Tipy ako si pripraviť výborný gin tonik nájdete aj tu 5 krokov pre dokonalý Gin & Tonik (pijeme.sk). Tak na zdravie priatelia!